Jednou z najvýznamnejších panovníckych návštev v stredoslovenských banských mestách bola návšteva cisára Františka Lotrinského, manžela cisárovnej Márie Terézie, ktorá sa uskutočnila v roku 1751...

rištof Füssel je osobnosťou, ktorá je iste známa každému, kto sa zaujíma o dejiny výtvarného umenia. Bol to  „rezač želiez“, ktorý pôsobil v kremnickej mincovni v 16. storočí. Popri vyhotovovaní razidiel k minciam sa aktívne venoval aj – vo vtedajšej dobe novému umeleckému smeru - tvorbe medailí...

     Zlato predstavuje skutočné peniaze už od staroveku. Zlato je historicky chápané ako bezpečný prístav, investičná kotva alebo uchovávateľ hodnoty. Medzi jeho najväčšie prednosti patrí skutočnosť, že je ako jediné oslobodené od DPH. Cena zlata sa u nás pri výkupe aj predaji riadi cenou zlata na svetových burzách a londýnskym fixingom a je online aktualizovaná.

Dvetisíc korunovú poukážku v roku 1945 vydala Slovenská národná banka a platila od 24.8.1945 do 31.10.1945. Toto obdobie bolo veľmi krátke,  bankovka obiehala iba 66 dní. Po uvedení do obehu banka poukážku preklasifikovala na bankovku. Na lícnej strane je uvedený nápis “Republika Československá“, no napriek tomu  platila len na území Slovenska. Vtedajšia doba bola zložitá a chaotická, čo sa odzrkadlilo aj na historickom vývoji 2000-korunovej bankovky.

Z metrologického hľadiska minca napodobuje tetradrachmy ostrova Thasos a 1. macedónskeho okresu, razené podľa attického hmotnostného systému. Naznačuje to aj formálna stránka mince - jej miskovitá forma. Attický systém uplatňovala aj centrálna mincovňa Bratislavského oppida, cca v rokoch 70-40 pred Kr...

Ako deväťročný bol 9.12.1687 korunovaný svätoštefánskou korunou v bratislavskom Dóme svätého Martina  na uhorského kráľa. Po smrti svojho otca Leopolda I. 5.5.1705 sa ujal vlády nad rakúskou monarchiou. Medzi jeho prvé opatrenia vo finančnej politike patrí aj obnovenie razby mincí v bratislavskej mincovni, ktoré bolo za vlády Leopolda I. v roku 1700 prerušené. 

Tvorba razených medailí v Uhorsku bola inšpirovaná nielen staršími medailérskymi dielami zahraničného pôvodu, ale i mincovou tvorbou. Hoci sú medaily a mince veľmi príbuzné, čo sa týka základného výtvarného prevedenia i technológie výroby, medaily nikdy nemali platobnú funkciu. Boli to predmety s pamätným, dekoratívnym a symbolicko-magickým poslaním. Akýsi prechod medzi mincami a medailami tvoria tzv. guldinery...

Vývoj medailérskeho umenia trval celé stáročia. K predchodcom medailí môžme rátať rôzne medailóny, gemy, kovania, malé rezbárske a kamenárske reliéfne diela. Medailérstvo ako špecializovaná výtvarná disciplína sa zrodilo v období renesancie. Ako prví začali tvoriť medaily, teda kovové reliéfne diela s námetmi koncentrovanými umne do malej plochy, umelci v renesančnom Taliansku. Odtiaľ sa medailérske umenie rozšírilo smerom na sever -  do Francúzska, Nizozemska, nemeckých krajín, Rakúska, Čiech i Uhorska, ktorého súčasťou v tej dobe bolo i dnešné územie Slovenska. Typickým javom bolo, že mnohí talianski umelci usmerňovali a šírili umenie medailérstva aj za hranicami svojej domoviny. Takisto tomu bolo v Uhorsku. Talianské umelecké impulzy u nás paralelne posilňovali umelci z Rakúska, nemeckých krajín a Čiech...

Šesťgrajciare začal raziť Georgius Cetto v roku 1675 – pozná štyri razidlá tohto ročníka, na ukážku na obr. č.1, čo je však zaujímavé lícne razidlo bol použité aj v roku 1676 obr.č.2.
Najväčší počet šesťgrajciarov bol vyrazený v tomto roku – minimálne sa razilo sedemnástimi pármi razidiel . Zaujímavosťou je aj minca vyobrazená na obr. č.3, kde rubová strana je oproti lícnej pootočená o 180˚ ( toto je spôsobené vložením kolkov do valcov pri razbe pootočením o 180˚ oproti sebe, a keďže v tejto polohe boli zafixované, všetky mince z tohto páru razidiel boli takto razené ).

Georgius Cetto razil v Bratislave trojgraciare len v roku 1675. Poznám sedem typov razidiel tohto trojgrajciara, pričom väčšina má v líci na konci opisu malý krížik alebo hviezdičku viď. obr. č. 1. Výnimku tvorí trojgrajciar na obr. č.2, kde je vyobrazený ornament, ktorý je častejšie používaný najmä pri minciach vyšších nominálov...

Cisár Leopold I. bol pôvodne vedený na cirkevnú dráhu. Po náhlej smrti svojho brata Ferdinanda IV. ho dal jeho otec Ferdinand III. korunovať v Bratislave dňa 27.6.1655 na uhorského kráľa. Túto korunováciu nám pripomínajú štyri druhy korunovačných žetónov razených zo zlata a striebra...

Pri príležitosti posudzovania súťažných modelov na pamätné mince, ktoré mali byť vydané pri príležitosti 60. výročia čsl. hokeja a majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 1969 v Prahe dňa 22. novembra 1968, boli súťažnou komisiou prejednávané aj návrhy súťažných podmienok na pamätné 25 Kčs mince k 25 výročiu SNP 1944 – 1969.

Karol Habsburský (*1685 – † 1740) používal ako cisár meno Karol VI., ako uhorský kráľ bol však titulovaný ako Karol III. Keďže téma tejto štúdie sa týka jeho korunovácie na uhorského kráľa, ktorá sa uskutočnila v Bratislave 22. mája 1712, budem ho uvádzať v texte ako Karola III...

Šesťnáste storočie znamenalo zlom nielen v uhorských dejinách, ale aj v dejinách Bratislavy. Po smrti kráľa Ľudovíta II. v bitke pri Moháči sa v roku 1526 rozpútal v krajine boj o moc. Prvý z pretendentov na trón, Ján Zápoľský, bol zvolený za kráľa a korunovaný v Stoličnom Belehrade (1526), tradičnom uhorskom korunovačnom meste...

Ferdinand II. bol na uhorského kráľa korunovaný v Bratislave 1.7.1618. Jeho korunováciu nám pripomína jedna medaila a osem druhov korunovačných žetónov razených len zo zlata a striebra. Druhá manželka Ferdinanda II. – Eleonóra z Mantovy bola na uhorskú kráľovnú korunovaná v Bratislave dňa 26.7.1626 – poznáme dva druhy korunovačných medailí, ktorých autorom je Hans Guet...

Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1556), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho kráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Johanny Kastílskej a Aragónskej, dedičky španielského trónu.

V priebehu augusta 1970 bola Štátnou bankou Československou po dohode s ministerstvom financií ČSSR vypísaná obmedzená súťaž na umelecký návrh striebornej pamätnej 50 Kčs mince, ktorá má byť vydaná v máji 1971, pri príležitosti osláv 50. výročia založenia Komunistickej strany Československa ( KSČ ).

Na území dnešnej Bratislavy začali prvé mince raziť keltskí Bójovia v prvej polovici 1. storočia pred n.l, ktorí po porážke od dákov vedených Burebistom ( 45-44 p.n.l.) mincovú činnosť zanechali. Na ich minciach sa vyskytuje týchto 15 druhov latinských nápisov. Mince razili aj bez nápisov, rôznych nominálov ( t.j. veľkostí, tvaru a hmotnosti ). Za najpozoruhodnejšie mince sa považujú zlaté statéry s nápismi BIATEC a NONNOS. Kelti razili na území Bratislavy najmä typické tetradrachmy ( tzv. biateky, podľa nápisu, ktorý sa na nich vyskytuje najčastejšie ), ale aj pomerne veľké množstvo iných typov mincí...